LZ VLK

ČO SA DEJE

Na Slovensku sa v priemere ťaží okolo 5,5 až 6 miliónov m3 dreva ročne. Podľa niekoľkoročného monitoringu členov Lesoochranárskeho zoskupenia VLK sa ukazuje, že reálna ťažba je na Slovensku v priemere o 30 percent vyššia, čo predstavuje takmer 2 milióny m3 čiernej ťažby. Tento fakt má pre Slovensko dva záporné dôsledky. Po prvé slovenské lesy sú v pravom slova zmysle tunelované a ich reálna zásoba klesá, na rozdiel od oficiálnych štatistík, so všetkými dôsledkami na stabilitu a udržateľnosť lesných ekosystémov. Po druhé: vyše 4 miliardy korún takto uniká do čiernej ekonomiky s ekonomickými dôsledkami, ktorých dosah sa pri takomto objeme už pomerne ťažko odhaduje.
Najviac ohrozené sú zbytky prirodzených lesov v národných parkoch a prírodných rezerváciách, kde sa nezriedkavo nachádza drevo mimoriadnej kvality a mimoriadnych objemov.

AKO SA TO DEJE

Základom sú tieto štyri spôsoby:

Spôsob č.1: Rozdiel medzi zásobami v lese oficiálne deklarovanými v lesných hospodárskych plánoch (LHP) poprípade v Zelených správach Ministerstva pôdohospodárstva a skutočnými zásobami v lese. Tento rozdiel je priemerne 25 percentný. Podľa správy "Čiastkový monitorovací systém - lesné ekosystémy", ktorú vypracoval kolektív autorov z Lesoprojektu Zvolen (Ing. Milan Švec, CSc., Ing. Jarmila Jenčková, Ing. Ľuboslav Mika, Ing. Stanislav Zapletal) bola v roku 1994 zásoba dreva v slovenských lesoch 499 miliónov m3. Podľa Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva bolo v tomto roku v lesoch len 371 miliónov m3, t.j. o 26 percent menej ! Tento rozdiel sme skontrolovali v súkromnej prírodnej rezervácii "Vlčia" v lese vo vlastníctve LZ VLK, kde súdnoznalecký posudok č. 18-Mi/2000 uvádza 7199m3 čo po redukcii na rok 1994 predstavuje 6 479 m3 a údaj z príslušného LHP platného od roku 1994 udáva 4 418m3 . V tomto kontrolnom lese je teda rozdiel medzi skutočnými zásobami a zásobami deklarovanými v LHP 32 percent. V súčasnej dobe veľkosť tohoto rozdielu zisťuje súdny znalec v pripravovanej súkromnej rezervácii "Rysia" v Strážovských vrchoch.

Ak teda niekto v svojom alebo cudzom lese vyrúbe 25 - 30 percent stromov a tie okamžite spracuje, nie je možné spätne dokázať krádež, pretože množstvo dreva vo vykradnutom lese súhlasí s údajmi v LHP. Doložené na Čergove, Spišskej Magure, Strážovských vrchoch.

Spôsob č.2: Zákon o hospodárení v lesoch a štátnej správe č.100/1977 Zb. v znení neskorších predpisov v § 20 odsek 2 písmeno b uvádza: "Užívatelia lesov sú povinní vykonávať opatrenia na predchádzanie vývinu a rozšíreniu rastlinných a živočíšnych škodcov, najmä prednostne odstraňovať z lesných porastov polomy, vývraty, sucháre, ako aj choré a poškodené stromy" .Takáto náhodná ťažba sa vyznačí podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 244/1997 Z.z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva a nahlási sa okresnému úradu do 30 dní od jej vzniku a spracuje do šiestich mesiacov. Oprávnenosť takéhoto nahlásenia nik nekontroluje. Na ťažbu stromov, ktorá je súčasťou ochranných opatrení proti podkôrnému hmyzu, dokonca nie je potrebný ani súhlas.

Ak teda chce niekto ťažiť vo svojom lese a nemá to predpísané v LHP, nahlási kalamitu, veľmi rýchle ju spracuje a spätne prakticky neexistuje možnosť skontrolovať oprávnenosť takéhoto postupu. Veľmi často používaný spôsob pre kradnutie dreva z rezervácií, predovšetkým v TANAPe. Niekedy sa tento spôsob kombinuje so spôsobom č. 1. Takmer vždy chýba označenie takýchto stromov a po oznámení na polícii a OPPaLH lesníci stromy dooznačujú. K dokázaniu trestného činu sú nutné fotografie. Doložené V TANAPe, v NAPANTe a Čergove.

Spôsob č.3: Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 287/1994 Z.z. v § 20 uvádza pre zásah v rezerváciách toto: " Zákaz činnosti vo štvrtom a piatom stupni ochrany neplatí, ak je taká činnosť preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie" pričom nebolo nikde špecifikované kto určí nevyhnutnosť zabezpečiť starostlivosť. Zákon o ochrane prírody a krajiny č.212/2002 Z.z. platný od januára 2003 umožňuje vyťažiť stromy v rezervácii v prípade, ak je les v štvrtom stupni ochrany a ak ide o "činnosť súvisiacu so zabezpečením starostlivosti o chránené územie a ak takéto činnosti vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody" (§ 29).

Ak teda chce niekto ťažiť drevo v rezervácii, kde je síce ťažba zakázaná, ale veľmi často sa tam vyskytuje lukratívne rezonančné drevo, jednoducho si ho vyťaží a prehlási ťažbu za nevyhnutnú pre zabezpečenie starostlivosti o chránené územie (väčšinou z dôvodov ochrany porastov pred drevokazným hmyzom). Posudky odborníkov na túto problematiku prakticky vždy dosvedčujú opak, problém sa ale ďalej vedie ako spor odborníkov ("lesníci versus entomológovia") nie ako trestný čin alebo priestupok. Kalamita nie je väčšinou vyznačená a k dokazovaniu sú nutné fotografie alebo video. Doložené v TANAPe.

Spôsob č.4: Nesúlad medzi hranicami pozemkov zapísaných v katastri v registri E a ich vyznačením v teréne podľa porastových máp Lesoprojektu Zvolen.

Najnovší spôsob krádeží, ktorý vychádza z poznatku, že majiteľ užíva porasty podľa LHP, jeho vlastníctvo je ale vedené na katastri v registri E (zriedkavo v registri C) a o túto grafickú identifikáciu sa majitelia alebo nezaujímajú alebo ju nevedia presne v teréne s dostatočnou presnosťou identifikovať (geodetické služby a prístroje sú veľmi drahé). Pri krádeži vyžadujú vyšetrovacie orgány presné určenie majetku a majiteľ s prekvapením zisťuje, že nevie dokázať hranice svojho majetku. Doložené v NP Poloniny, Čergove a v NAPANTe.

ZDROJ

vlastné prieskumy v teréne, fotografie, súdnoznalecké posudky, výpovede svedkov, anonymné telefonáty a listy

Ďalšie spôsoby krádeží sú:

Pracovníci lesov sú prepojení na firmu, ktorej dodávajú kvalitné drevo, ale fakturujú menej kvalitné. O zisk sa delí odberateľ s týmito pracovníkmi.

Ťažbárske firmy a drobné neštátne subjekty kradnú tak, že k ťažbe z vlastného lesa na ktorú majú povolenie alebo z lesa kde majú zákazku, si "pripoja" ťažbu zo susedných, najčastejšie štátnych, lesov. V prípade policajnej kontroly má šofér v aute papiere v poriadku

	Krádež 1. Jediný nami ohlásený prípad, ktorý bol dotiahnutý do konca. Páchateľ z dediny Olejníkov bol v roku 1999 odsúdený a potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody.
	Krádež 2. Klasický spôsob maskovania nelegálne zrezaného stromu. Nasypané lístie má zakryť biely peň a znemožniť jednoduchú kontrolu ťažby v lese. Tento prípad krádeže, napriek tomu, že sme ho nahlásili aj majiteľovi aj Okresnému úradu v Sabinove, bol spoľahlivo ututlaný.
	Krádež 3. Prípad krádeže, keď sa lokálnej mafii podarilo celú kauzu zamiesť beztrestne pod koberec. Pred Vianocami v roku 1999 prichytili naši členovia v pohorí Čergov pri krádeži skupinu zlodejov z dediny Majdan. Zlodeji už mali zrezaných šesť kusov jedlí, v odvoze ktorých sme im zabránili. Napriek tomu, že sme Okresnému úradu v Sabinove dodali fotografie zlodejov, mená zlodejov, ktoré osvedčil starosta dediny Olejníkov a napriek tomu, že sme tieto skutočnosti osobne oznámili aj vedúcemu odboru OPPaLH Krajského úradu v Prešove, Ing. Kulanovi, všetci spoločne, v spolupráci s okresným oddelením polície v Sabinove zahrali prípad do autu a vyšetrovanie uložili. Zlodeji sa desiatim svedkom, o ktorých vypočutie nemal nik záujem, smejú do očí a kradnú ďalej.
	Krádež 4. Jeden zo zadržaných zlodejov sa mimoriadne bojí ukázať svoju tvár.
	Krádež 5. Na rozdiel od neustále medializovaných drobných krádeží v réžii Rómov v Slovenskom raji, sa na ostatnom Slovensku kradne vo veľkom a s nasadením ťažkej techniky. Toto auto odváža takmer každý víkend ukradnuté drevo zákazníkom v podhorí Čergovského pohoria. Je jasné, že bez benevolencie, či priamej pomoci štátnych orgánov by sa im to nemohlo dariť.