LZ VLK

V médiách sa v posledných týždňoch objavujú správy o medveďoch a kolíziách s človekom častejšie. Sú medvede na Slovensku premnožené? Zmenilo sa niečo?

Minulý rok medvede poranili troch ľudí, rok pred tých tiež troch, pred tým dvoch a pred tým jedného. V roku 2007 siedmich ľudí. Od roku 2000 poranenia spôsobené medveďmi pri útokoch v rámci jedného roku sa pohybujú od nuly po 9 útokov. Priemerne spôsobia medvede poranenia trom ľuďom do roka. Tento rok je, čo do počtu útokov, plne porovnateľný s predošlými rokmi. Poranení boli štyria ľudia, jeden žiaľ smrteľne. Napriek pozornosti, ktorej sa medveďom v poslednom čase dostáva, je zjavné, že počet napadnutých ľudí nemá stúpajúci trend, hoci medveďov je viac ako pred dvadsiatimi rokmi. Nemožno však hovoriť o tom, že sú premnožené. Je ich presne toľko, koľko sa ich v krajine uživí. Ak chceme, aby medveďov bolo menej, nepohybovali sa pri obciach a neohrozovali turistov, musíme sa pozrieť na ich potravné zdroje. Tento presun pozornosti na príčiny problémov a ich odstraňovanie je to, čo sa v
poslednom čase výraznejšie mení. V diskusiách už nedominujú len požiadavky na reguláciu, ale čoraz viac ľudí si uvedomuje spojitosť medveďov s vnadiskami alebo nezabezpečenými odpadkami. Upriamovanie tejto pozornosti na
potravné zdroje je to, z čoho je časť poľovníkov zameraných na trofejový lov nervózna. Konflikty nesúvisia s počtom medveďov, ale s výskytom konkrétnych medveďov s nevhodným správaním.

Aká je vlastne populácia medveďov na Slovensku?

Koľko medveďov aktuálne žije na Slovensku nevie presne nikto. Najpresnejšie odhady dávajú genetické analýzy, na tie je však potrebné získať veľké množstvo vzoriek v relatívne krátkom čase. Otázkou je, či poznanie presnej početnosti medveďov je nevyhnutné. Viac by nás malo zaujímať ako sa menia ich návyky. To, že medvede sa pohybujú v blízkosti obcí, že ich je viac vidieť, nie je znakom ich premnoženia, ale znakom toho, že sa im menia návyky spojené so získavaním potravy a priestorové využívanie územia. Tieto zmeny spôsobujeme my ľudia. Je to dôsledok nadbytku potravy, ktorú medveďom poskytujeme, naše stupňujúce sa nároky na využívanie prírodného prostredia,
vrátane nadmernej ťažby dreva v horských lesoch, rozmachu turistických zariadení, lanoviek, budovania nových lesných ciest do málo prístupných oblastí. Zjednodušene povedané, z hôr im uberáme, pri ľuďoch im dopriavame. K ľudským obydliam ich láka ľahko dostupná potrava. Jedlo v kontajneroch, jedlo na vnadiskách, ale i rozsiahle lány kukurice.

Ak ide o premnoženie, čo je za tým, resp. prečo k tomu došlo?

Opäť zopakujem, že medveďov žije v našej krajine presne toľko, koľko sa ich tu uživí. Ak chceme, aby medveďov bolo menej, musíme im obmedziť zdroje potravy, ktoré získavajú od ľudí. To je úplný základ pre prirodzený spôsob poklesu populácie. Ak chceme, aby medvede neboli pri dedinách, musíme odstrániť vnadiská, chrániť lesy pred ich ničením, zabezpečiť odpadky a nesadiť kukuricu v problematických lokalitách. Trofejový lov, ktorý tu bol dlhé roky realizovaný, nič z toho nerieši. Preto ani nie je žiadnym riešením, ktoré by malo pomôcť znížiť škody a eliminovať možné ohrozenie
ľudí. Znížiť riziko dokážu iba dobre cielené preventívne opatrenia, medzi ktoré patrí aj usmrtenie konkrétnych problémových medveďov so zmeneným správaním a to v čase vzniku problémov. Usmrteniu však vždy musí predchádzať
aplikácia preventívnych opatrení v snahe nasmerovať medveďa späť do prírody a k prirodzeným zdrojom potravy. Len samotné usmrtenie nie je riešením, pretože ak by sme nič iné neurobili, časom by prišiel iný medveď, a po ňom
ďalší a ďalší. Riešenie týchto problémov je v kompetencii Zásahového tímu štátnej ochrany. Spolupracovať však musia všetci, vrátane samosprávy, miestnych ľudí a poľovníkov. To je však problém, pretože záujmom poľovníkov,
ktorý verejne prezentujú, je návrat regulačného lovu medveďov a nezáujem o odklon zaužívaných spôsobov lovu zveri na vnadiskách.

Prečo je teraz správ o medveďoch v blízkosti ľudí tak veľa? Sú obdobia, keď sú takéto strety pravdepodobnejšie?

Leto je prirodzene obdobím, kedy k stretom dochádza častejšie. Ľudia sa viac pohybujú v prírode a aj medvede sú aktívne. Navyše počas obmedzení spoločenských kontaktov v tejto covidovej dobe, ľudia vo väčšej miere odchádzali do prírody a do chránených území. V spojitosti s tým, viac ľudí malo možnosť vidieť medveďov priamo v prírode. Ide väčšinou o náhodné stretnutia, pri ktorých medvede stihnú včas spozorovať prítomnosť ľudí a vyhnúť sa im. Problémom sú medvede stabilne sa zdržiavajúce v blízkosti obcí alebo turistických zariadení. V prípade takýchto medveďov sú stretnutia s ľuďmi pravdepodobnejšie, i rizikovejšie. Tieto medvede si navykajú na potravu, ktorú nachádzajú pri chatách alebo na vnadiskách a ktorá je nezriedka podobná tej, ktorú ľudia vyhadzujú i do kontajnerov. Zdroje potravy spojenej s ľudskými pachmi znižujú plachosť medveďov, v čoho dôsledku sa viac pohybujú pri ľuďoch a sú preto i viac videní.

Ako by mal vyzerať "ideálny stav", ak ide o existenciu medveďov v našej prírode?

Ak sú konfliktné situácie a riziká aktívnymi preventívnymi opatreniami znížené na minimum, ide o ideálny stav. Musíme mať ujasnené, čo vlastne ako spoločnosť, žijúca s medveďmi v jednej krajine, chceme. Či chceme riešiť problémy a predchádzať im alebo chceme podporovať poľovnícku turistiku spojenú s trofejovým lovom medveďov. Lovecká turistika spojená s regulačným lovom medveďov bola na Slovensku každoročne praktikovaná až do roku 2019. Medveďov na Slovensku bežne strieľali aj cudzinci, stačilo si lov kúpiť u poľovného združenia, ktorému ministerstvo usmrtenie medveďa v ich revíri umožnilo. Regulačný lov, pri ktorom sú zabíjané medvede v ich prirodzenom biotope bez ohľadu na to, či sa správajú prirodzene alebo ich správanie je už zmenené a ohrozujú ľudí, populáciu medveďov ohrozuje. Aj v dôsledku prehratých súdov s LZ VLK, prestalo ministerstvo umožňovať poľovníkom lov medveďov, ktoré svojim správaním neohrozovali ľudí, ani nespôsobovali škody.
Časť poľovníkov vynakladá veľké úsilie, aby to bolo možné opäť. S tým súvisí aj ovplyvňovanie verejnej mienky informáciami o premnožení medveďov, ktoré vyrieši iba poľovníkmi zabezpečovaná regulácia početnosti. Lenže konflikty sa nedajú riešiť plošným odstrelom časti populácie. To je akoby policajti mali 10% majiteľov bielych áut náhodným výberom preventívne zatknúť ako reakciu na to, že niekde nejaký vodič bieleho auta spôsobil dopravnú nehodu.
Takáto prevencia nemôže fungovať. Keď si pozriete cenníky poľovných združení, nájdete v nich aj ceny za lov medveďov. Štátne Lesy SR uvádzajú pre poľovných hostí cenníkový poplatok 3500 eur za ulovenie medveďa s váhou do 100 kíl, 4800 eur s váhou do 120 kíl, za ďalšie kilo navyše sa dopláca podľa cenníka. Regulačný lov znamená návrat k lovu medveďov, ktoré nikdy nemuseli spôsobiť žiadne škody, ani ohroziť svojim správaním ľudí. Takéto usmrcovanie náhodne vyberaných medveďov riziko možných útokov ani škôd neznižuje. Naopak, regulačný lov riziká zvyšuje. V minulosti bol takýto lov často spojený s dlhodobým vnadením, aby si medvede na vnadisko zvykli, pohybovali sa v jeho okolí a bolo isté, že tam budú aj v čase prítomnosti strelca, ktorý si lov kúpil. Nadbytok takto ponúkanej potravy spôsobuje zmeny v prirodzenom správaní medveďov, priťahuje medveďov zo širokého okolia, zdržiavajú sa v jeho okolí a ak je umiestnené blízko dediny, turistickej lokality, či zástavky autobusu, problém je na svete. Rovnaký vplyv majú aj vnadiská, na ktorých lovia diviakov. Medvede nerozlišujú komu poľovníci potravu na vnadisko dali. Kukurica, ovos, repa, pečivo, ovocie, to všetko medveďom chutí a vysypané na kope na zemi je pre nich ľahko dostupné a získané bez námahy.

Ako takúto situáciu riešiť? Sú aj menej brutálne postupy, než odstrel?

Treba sa zamerať na preventívne opatrenia. V problémových obciach by bolo zaujímavé spýtať sa starostov či vedia, kde a v akých vzdialenostiach od obydlí, či vychádzkových chodníkov, majú poľovníci pozakladané vnadiská. Dovolím si tvrdiť, že pokiaľ daný starosta priamo nie je poľovníkom, tak tieto informácie nemá. Mnohí z nich by zrejme boli prekvapení počtom vnadísk, vzdialenosťami od obydlí, či samotnou potravou. Dám niekoľko konkrétnych príkladov, aby ste mali reálnejšiu predstavu o čom hovorím.
Uvediem vzdialenosti k najbližšiemu vnadisku - cca 620 metrov od autobusovej stanice v meste Detva, 120 metrov od salaša Detvan, 190 metrov od rodinného domu v obci Kostolná, 170 metrov od usadlosti v obci Detva, 160 metrov od rodinného domu v obci Zlatnô.
Aktuálne rieši okresný úrad v Žiline požiadavku štátnych lesov na povolenie vnadenia kukuricou na vnadisku zriadenom 250 metrov od areálu Základnej školy s materskou školou a 150 metrov od areálu Poľnohospodárskeho družstva Liptovské Revúce. Hojnosť ľahko dostupnej potravy priláka medvede zo širšieho okolia, ktoré sa prispôsobia a
začnú sa zdržiavať a pohybovať v jej blízkosti. Nebezpečné stretnutia sú potom už len otázkou času.

Čo robiť, aby sme medveďa nestreli a čo, ak ho stretneme?

Do prírody treba chodiť s rešpektom, všímať si okolie, možno i trošku predvídať, zvlášť pri prechádzaní cez ťažšie viditeľné miesta. Nenaháňať sa za unikátnymi zábermi, nechať pracovať zásahový tím, keď niekde realizujú odplašovanie a nemotať sa v tej chvíli pri nich. Nechodiť k brlohu a už vôbec nie k mláďatám a fotiť sa s nimi. Všímať si okolie svojej obce a spolupracovať pri realizovaní preventívnych opatrení. Nekŕmiť zámerne medvede, ani inú zver v intravilánoch, lebo skôr či neskôr nastanú problémy a v takýchto prípadoch to väčšinou skončí usmrtením zvieraťa. Väčšina stretnutí s medveďom skončí bezkonfliktne a bez toho, aby ľudia prítomnosť medveďa zaregistrovali. Ak už k stretnutiu dôjde, potom veľa záleží od okolností. Ak viete odhadnúť vzdialenosť, medveď je ďalej ako sto metrov a nepribližuje sa, nepredstavuje nebezpečenstvo. Ak sa približuje je dobré na seba upozorniť hlasom, ale kriku sa vyhnite. Ak dôjde k stretnutiu na vzdialenosť niekoľkých metrov, je dobré nechať mu priestor pre únik, nepozerať sa mu priamo do očí, ale naopak odvrátiť sa a sledovať len bokom, čo robí, pomaly ustupovať. Pri stretnutí s mláďatami, snažiť sa rýchlo lokalizovať matku a ustupovať, necivieť na mláďatá, lebo aj to môže spustiť obranný útok matky. Utiecť pred medveďom sa nedá. Je oveľa rýchlejší a obratnejší. Ak dôjde k útoku, je treba chrániť si brucho, rukami krk za hlavou a nevstávať, kým sa definitívne nevzdiali.