LZ VLK

Podľa posledných zistení VLKa sa v ochranných lesoch Národného parku Nízke Tatry plánujú vo veľkom množstve holoruby doplnené ostatnými plošnými schématickými rubmi.
To všetko v nápadnej a podozrivej zhode so snahou ministerstva hospodárstva podporiť v spádovej oblasti pod Nízkymi Tatrami medzinárodnú investíciu do veľkého drevospracujúceho podniku!

Podľa našich informácií sa pri obnove lesného hospodárskeho plánu vo viacerých LHC v Národnom parku Nízke Tatry uvažuje s navrhnutím holorubného hospodárskeho spôsobu v ochranných lesoch v siedmom lesnom vegetačnom stupni. Aby sme predišli nezvratným škodám na lesných ekosystémoch v týchto citlivých oblastiach, považujeme za nevyhnutné upozorniť na tento problém ešte pred schválením nového lesného hospodárskeho plánu.

Bez ohľadu na skutočnosť, že ochranné lesy predstavujú z pohľadu ochrany prírody posledné refúgiá pre mnohé ohrozené druhy organizmov v Národnom parku Nízke Tatry, je použitie holorubného hospodárskeho spôsobu v ochranných lesoch popretím všetkých zásad diferencovaného hospodárenia, ako aj požiadavky trvalo udržateľného lesného hospodárstva !

Podľa Zákona o lesoch č. 61/1997 Zb., § 23 ods. 3 sa v v ochranných lesoch musí hospodáriť tak, aby sa predovšetkým zlepšovala ich ochranná funkcia. Vykonaním holorubnej ťažby v ochranných lesoch v siedmom lesnom vegetačnom stupni sa dokázateľne dramaticky zhorší pôdoochranná, vodoochranná, klimatická aj protilavínová funkcia lesa.

Odôvodnenie:

• Samotné odoberanie biomasy z lesa významne znižuje zásobu prístupných živín v pôde pre ďalšie generácie organizmov. Najvýznamnejšie sa tento jav prejavuje na plytkých a kyslých horských pôdach. V priebehu dvoch generácii lesa môže dôjsť vplyvom ťažby k výraznému ochudobneniu pôdy o bázické prvky. Práve tieto prvky sú podstatné pri tlmení procesu okysľovania pôd vplyvom imisií ako aj pre samotnú odolnosť stromov voči nízkemu pH pôdy. Straty humusu vplyvom odoberania biomasy a dalšou degradáciou pôdy (viď nižšie) spôsobujú narušovanie schopnosti pôdy viazať toxické ťažké kovy. Tie sa potom stávajú ľahko prístupné pre rastliny a poškodzujú aj mykoritické symbiózy. (Hruška at al 2002, Mejstřík 1988)
• Mikrobiálne spoločenstvá podporované produkciou rastlinných exudátov sú schopné spájať anorganické minerály, ílové častice a organické látky do veľkých organominerálnych agregátov. Tie zvyšujú pórovitosť pôdy a jej vodozádržnú kapacitu. V prípade nadmerného zamokrenia pórovitá pôda umožňuje prenikanie vody do nižších vrstiev. Pri náhlom odstránení stromov dochádza k zastaveniu prísunu rastlinných exudátov s následkom zníženia produkcie stmeľujúcich extracelulárnych polysacharidov, rozpadu pôvodných spoločenstiev a degradácii pôdnych agregátov, čo spôsobí zhoršenie vodnej kapacity pôdy a jej produktivity. Predísť tejto forme degradácie pôdy je možné jedine trvalou existenciou lesa. (Ingham 1991, Perry at al 1990)
• Znížená pórovitosť pôdy býva často ďalej zhoršovaná jej stláčaním ťažkými mechanizmami alebo vlečenými kmeňmi stromov (Midriak 1995).
• Strmé a dlhé svahy, ktoré sú typické pre ochranné lesy v Nízkych Tatrách, sú veľmi náchylné na eróziu pôdy. Erózne ohrozenie prevažnej väčšiny ochranných lesov je hodnotené ako veľmi silné, to znamená, že potenciálny odnos pôdy je 5 - 15 mm za jeden rok (Midriak 1993). Intenzita erózie na miestach pohybu ťažbových mechanizmov alebo vlečených kmeňov môže byť ešte mnohonásobne vyššia. Keď si uvedomíme, že 1 cm hrubá vrstva pôdy sa tvorí stovky rokov, stojí za úvahu zamyslieť sa nad udržatelnosťou lesného hospodárenia v takýchto podmienkach.
• Odkrytá pôda býva náhle vystavená silnému slnečnému žiareniu. Jej tmavý povrch sa prehrieva na teploty bežne presahujúce 60 0C. Pri takýchto teplotách dochádza k mineralizácii humusu - ďalšej forme nenávratnej straty živín z ekosystému lesa (Úlehla 1947).
• Odstránenie všetkých stromov spôsobí narušenie kolobehu živín. Procesy uvoľňovania živín pôdnymi mikroorganizmami pokračujú aj naďalej, korene stromov previazané s hýfami mykoritických húb, sú však nefunkčné. Živiny preto nie sú opätovne prijímané rastlinami, ale sú vyplavované a odnášané z lesa. V skúmanom povodí sa zvýšili straty živín po jeho vyrúbaní priemerne 13 násobne. Pri dusíku sa straty živín zvýšili dokonca 60-násobne oproti bežnému stavu (Begon at al. 1997):.

Vyššie uvedené degradačné procesy môžu prebiehať na rôznych typoch pôd. Čím extrémnejšie klimatické a reliéfne podmienky, tým sú tieto procesy intenzívnejšie a v konečnom dôsledku môžu viesť k nenávratnej degradácii pôdy.

S celoplošným vyťažením drevnej hmoty a degradáciou pôdy idú ruka v ruke aj zhoršenie vodohospodárskej funkcie lesa. Vo vysokých horských polohách tvoria horizontálne zrážky z celkových zrážok významný podiel (niekedy až 30 %). Celkové množstvo vody zachytenej lesom sa teda významne zníži. Okrem toho, zrážky dopadnuté na holú plochu nebudú efektívne využité. Pri jarnom topení snehu je rýchlosť topenia na holej ploche podstatne vyššia ako v tieni lesa. Sneh sa topí veľmi rýchlo v období, kedy býva pôda ešte zamrznutá. Nevsakuje preto do pôdy, ale tečie dole strmými svahmi. Pri extrémnych zrážkach je situácia podobná. Zatiaľ čo v starých prirodzených lesoch s hrubou vrstvou humusu povrchový odtok neexistuje, na holých plochách je významný. (Midriak 2000, Valtýny 1996). Odumreté kmene stromov sa stávajú zásobárňou vody, živín a vhodným miestom pre uchytenie sa semenáčikov (Gutowski at al 2002).

S každou generáciou holorubne obhospodarovaného lesa sa znižuje bonita stanovišťa (Maser 2001, Hrubý 2001), čo je viditeľné na mnohých miestach na celom Slovensku, predovšetkým na extrémnych stanovištiach. Dobrým príkladom sú 34 - 35 metrov vysoké smreky v pralesovitých porastoch v nadmorských výškach nad 1400 metrov (napríklad lokalita Rovne v Malužinej doline, prales Nefcerka v Kôprovej doline), v porovnaní so zakrpatenými umele vysadenými smrečinami v podobných prírodných podmienkach.

Ochranné lesy v siedmom lesnom vegetačnom stupni rastú na samotnej hranici existencie lesa. Z toho dôvodu reagujú veľmi citlivo na akýkoľvek vonkajší zásah znamenajúci zhoršenie klimatických podmienok. Lesné cesty rozdeľujú lesné porasty, zvyšujú klimatické extrémy v už aj tak extrémnych podmienkach, umožňujú prienik vetra do porastov, pôsobia ako drenážne kanály čím vysušujú pôdu. Dôsledkom býva stres stromov a ich zvýšená mortalita v blízkosti cesty. Podobný efekt môže znamenať vykonanie holorubu po samotnú hranicu ochranného lesa, ale aj necitlivo vykonaný účelový výber s vysokou intenzitou zásahu, alebo spracovanie kalamity.

Za prvotnú príčinu zvýšeného výskytu podkôrneho hmyzu sa považujú poruchy v hospodárení s vodou a živinová nerovnováha (Jakuš 1998, Schowalter 1988), ktoré sú sprievodnými prejavmi intenzívnych hospodárskych zásahov, rovnako ako narušenie biologickej rozmanitosti lesa. Zníženie biologickej rozmanitosti je ďalší faktor zvyšujúci preddispozíciu smrekových lesov voči podkôrnemu hmyzu (Schwenke 1994, Gutowski 2001). Vykonaním holorubnej ťažby alebo iných plošných schématických rubov by došlo k zhoršeniu mikroklimatických podmienok a zničeniu pôvodnej biologickej rozmanitosti a teda k zvýšeniu ohrozenia okolitých porastov podkôrnym hmyzom.

Naproti tomu v prirodzených podmienkach nedochádza ani pri výskyte kalamít rôzneho druhu k silnej zmene mikroklimatických podmienok. Vyschnuté alebo popadané kmene chránia pôdu pred intenzívnym slnečným žiarením, pred jej nadmerným ochladzovaním, znižujú rýchlosť vetra, navracajú živiny do pôdy (Kiene, 1998, Siener in verb). Spracovanie vyschnutých stromov znamená posun extrémnych klimatických podmienok a zákonite vyvolá ďalšiu mortalitu stromov.

Holorubná ťažba, alebo iné spôsoby ťažby, pri ktorých dochádza k výrubu všetkých stromov na ploche znamenajú nenávratné straty genetických informácií stromov a ostatných organizmov spoločenstva. Aj tie najväčie prírodné katastrofy prežívajú aspoň niektoré stromy. Napríklad pri hynutí smrečín v Krušných horách prežilo 280 roztrúsených smrekov. Boli to nositelia vzácnych génov, ktoré im umožnili prežiť masové odumieranie. Takéto jedince dokážu založiť nové populácie stromov, lepšie adaptované na zmenené podmienky. Ak však neumožníme prírode vykonať takýto výber a holorubne odstránime všetky stromy, nenávratne strácame cenné genotypy (Kaňák 1998).

Uvedené negatívne dôsledky holorubov sú len ukážkou komplexného poškodenia ekosystému lesa, ako zložitého biologického systému. Holorub zničí väčšinu pôvodných prvkov vyskytujúcich sa v lese, popretŕha milióny väzieb, ktoré udržujú les stabilný. Nahradením dospelého lesa sadenicami smreka nemôže vzniknúť dobre fungujúci stabilný les.

Podľa názoru Lesoochranárskeho zoskupenia VLK je plánovanie holorubnej ťažby ako aj iných plošných schématických rubov v ochranných lesoch v priamom rozpore so zákonom č.61/1977 o lesoch, pretože nie je v súlade s funkčným zameraním ochranných lesov.
Z uvedených dôvodov protestujeme proti plánovaniu holorubnej ťažby ako aj akýchkoľvek iných plošných schématických rubov v ochranných lesoch v Nízkych Tatrách a ďalších pohoriach.
Súčasne vyzývame ústav ekológie lesa SAV, Lesnícky výskumný ústav a Lesnícku Fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, aby podporili našu iniciatívu.

Návrh:

Navrhujeme ponechať prevažnú väčšinu ochranných lesov bez plánovaného zásahu, pretože vtedy dokázateľne najlepšie plnia všetky požadované funkcie. Jemné zásahy formou účelového výberu je možné použiť len v nestabilných smrekových monokultúrach, ktoré sa nachádzajú na stanovištiach s vyššou bonitou a v už sprístupnených oblastiach. V nestabilných porastoch na chudobnejších stanovištiach, na stanovištiach v nadmorskej výške nad 1400 metrov a v nesprístupnených oblastiach je možné použiť účelový výber len za predpokladu, že biomasa nebude z lesa odvezená.

Na vedomie
Lesy SR, š.p., Banská Bystrica
Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Bratislava
KÚ v Žiline, odbor PPaLH
Národný park Nízke Tatry, Banská Bystrica
Lesnícky výskumný ústav, Zvolen
Ústav ekológie lesa SAV, Zvolen
LF TU vo Zvolene

Literatúra

• Hruška at al 2002, Dlouhodobá acidifikace a nutriční degradace lesních púd - limitujíci faktor současného lesníctví
• Mejstřík 1988, Mykorrhizní symbiózy
• Ingham 1991, Interactions among mykorrhyzal fungi, rhizosphere organisms, and plants, Perry at al 1990, Spiecies Migrations and Ekosyste Stability During Climate Change: The Belowground Connection
• Midriak 1995, Ekologické vplyvy hospodárenia v lese na krajinu
• Midriak 1993, Únosnosť a racionálne využívanie území vysokých pohorí Slovenska
• Úlehla 1947, Napojme prameny
• Begon at al. 1997, EKOLOGIE jedinci, populace, spoločenstva
• Midriak 2000, Krajinnoekologický vplyv obhospodarovania lesov v Slanskych vrchoch na hydrickú a protieróznu funkciu lesných porastov
• Valtýny 1996, Základy hydrológie a lesníckej hydrológie
• Gutowski at al 2002, Po co nam martve drzewa?
• Maser 2001, Přeměněný les
• Hrubý 2001, Dynamika vývoje přirozených lesních geobiocenóz ve Východních Karpatech, autoreferát doktorandskej dizertačnej práce
• Jakuš 1998, Praktické aplikácie prírode blízkych metód obrany lesa proti podkôrnikovitým na smreku, Schowalter 1988, Forest Pest Management A Synopsis
• Schwenke 1994, Űber die Grundlagen der Entstehung und Begegnung von Insekten - Massenvermehrungn im Wald
• Gutowski 2001, Ocena przyrodniczych skukow gradaci kornika drukaza w puszcy bialowieskiej
• Kiene, 1998, Windfall insect providing the impectus and momentum for natural succession in mountain forest ecosystems
• Kaňák 1998, Uchování genofondu navzdory evoluci?