Les a sucho
„Práca“ lesa pri zavlažovaní krajiny v suchých obdobiach začína v zime, keď si les vytvára väčšie zásoby vody v snehu oproti vyrúbanej ploche. Je to dané menšou účinnosťou teploty vzduchu na topenie snehu, vylúčením odviatia snehu i pomalšie prebiehajúcou premenou snehu na iné skupenstvá. Snehová a neskôr i dažďová voda doplňuje zásoby podzemných vôd vďaka tomu, že les zmenšuje povrchový odtok a premieňa ho v odtok podpovrchový. Tieto zásoby pomáhajú udržať primerané prietoky vody v tokoch v období sucha. Les navyše „prečesáva“ hmly, ktoré sa zrážajú v korunách jeho stromov a týmito „horizontálnymi” zrážkami dopĺňa klasické zrážky a umožňuje krajine lepšie prežiť suché obdobia.
Vyrúbané povodie nemá z daždivého obdobia dostatočné zásoby podzemných vôd. Tento deficit sa môže postupne zväčšovať, pokiaľ trvajú suché obdobia niekoľko rokov po sebe. Krajina je postupne vysušovaná, pôvodná vegetácia začne podliehať škodcom, čo spôsobí ďalší úbytok vody v krajine. Na územiach s dostatočnou lesnatosťou začne pribúdať zrážok a naopak vo vysušených oblastiach ich bude ešte viac ubúdať. Celkové množstvo zrážok sa síce nemení, ale ich rozdelenie v krajine je veľmi nerovnomerné. A k tomu v súčasnej dobe dochádza na Slovensku.
Vedecká podpora
Lesoochranárske zoskupenie VLK má k dispozícii viac ako tridsať vedeckých štúdií, ktoré jednoznačne dokazujú závislosť vodozádržných vlastností krajiny na používaných lesohospodárskych zásahoch. Merania z riek Torysa, Topľa, Laborec, Ondava, Hron, Oľšava, Turiec, Slaná i riečok v pohoriach Bukovské vrchy, Levočské vrchy, Čergov, Slanské vrchy, potvrdzujú obavy zo zhoršovania odtokového koeficientu, t.j. pomeru vody, ktorá do povodia spadla vo forme zrážok, k vode, ktorá z povodia odtiekla. Graf znázorňuje zhoršenie odtokových pomerov na rieke Torysa od roku 1931 do roku 1973 takmer dvojnásobne!