LZ VLK

Lesoochranárske zoskupenie VLK už od roku 1988 upozorňovalo štátne orgány, že schopnosť krajiny zadržať extrémne zrážky sa vinou nevhodného lesného hospodárenia, zmeliorovanej poľnohospodárskej krajiny a vinou vybetónovaných potokov, rapídne znižuje (chronológia nášho boja proti povodniam).
Toto odznelo pred rokom:"VLK preto vyzýva zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slanské vrchy a hlavne lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka!"
Stačilo jeden a pol roka plniť nový lesný hospodársky plán pre veľkú časť čergovského pohoria a "prvé výsledky" sú tu. V rokoch 1994 - 2003 sa vyťažilo v Lesnom hospodárskom celku (LHC) Sabinov 187 920 metrov kubických dreva. Od roku 2004 do 2013 je táto ťažba zvýšená takmer trojnásobne (!) na 522 037 kubíkov.

Po v celku normálnych zrážkach v dňoch 9. 6. - 10. 6. 2005, keď spadlo na východnom Slovensku spolu za dva dni od 50 mm do 70 mm zrážok, sa mimoriadne rozvodnili potoky a potôčiky pod Slanskými vrchami a Čergovom.
Zo všetkých holorubov stekalo bahno po kolená. Takto to vyzeralo nad dedinou Majdan:

Dediny Olejnikov, Ľutina a Pečovská Nová Ves, ktoré sto rokov chránila hradba jedľovobukových lesov absorbujúcich v minulosti podstatne väčšie zrážky, začali byť ohrozované riečkou Ľutinka. Áno, stačilo jeden a pol roka plnenia nového lesného plánu a niekoľko rokov prípravy drastickou ťažbou v prirodzených lesoch okolo prameňov Ľutinky a dediny prichádzajú o cesty. Takto to vyzeralo za dedinkou Olejnikov - Majdan:

A takto medzi Ľutinou a Pečovskou Novou Vsou:

Zisky niekoľkých ľudí z ťažieb zo slovenských lesov a z narovnávania a betónovania potokov a potôčikov sa vracajú celej spoločnosti v podobe povodňových škôd.

V strede augusta prišli na východné Slovensko, opäť, v minulosti bežné zrážky. Denná zrážka 40 mm, ktorú nezachytili lesy na Čergove a Slanských vrchoch spôsobili zaplavenie obcí pred Prešovom. Takto vyzeralo v Kapušanoch:

Je veľmi zaujímavé, že ničenie lesov, si pri komentároch o príčinách týchto udalostí takmer nik nevšíma. Takmer nik si nevšíma, že pri nijako výnimočných zrážkach sú odrazu v našich riekach extrémne prietoky.
Extrémne zrážky neboli ani v minulosti na Slovensku výnimkou, ich dôsledky boli ale podstatne menšie. V druhej a tretej dekáde júla prichádza pomerne pravidelne meteorologická singularita, ktorú meteorológovia volajú piaty a šiesty európsky monzún.
K povodniam v krajine sú ale potrebné dve veci. Zrážky a neschopnosť krajiny tieto zrážky zadržať! Lesoochranárske zoskupenie VLK neustále zdôrazňuje, že najúčinnejšia povodňová ochrana je zadržanie vody v lesnej a poľnohospodárskej krajine v miestach vzniku vodných tokov. Najviac povodňovej vody sa zadrží v kvalitnom (!) lese a pozdĺž veľkého množstva malých potôčikov, kde je šanca predĺžiť čas, počas ktorého voda krajinou preteká. Žiadna rieka, ani s dokonalými poldrami, nivami a priehradami, nedokáže absorbovať vodu, ktorá naprší súčasne na veľkú plochu krajiny!

VLK preto opäť dôrazne žiada zodpovedné štátne orgány, aby prehodnotili existujúci lesný hospodársky plán pre Slanské vrchy a hlavne nový lesný hospodársky plán pre oblasť Čergovského pohoria, v ktorom je naplánovaný výrub takmer všetkých prirodzených porastov zadržiavajúcich zrážky v dôležitej oblasti povodia riečky Ľutinka.
Aký väčší dôkaz pravdivosti našich tvrdení si ešte úradníci žiadajú?

Porovnajte si posledné povodne pri zrážkach od 40 mm do 70 mm s predošlými zrážkovými udalosťami!

Extrémne zrážkové obdobia na severnom a východnom Slovensku v minulosti:

18. 7. 1949 - 22. 7. 1949
20 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Pavlovce nad Uhom: 87 mm (18. 7. 1949)
Prešov: 72 mm (19. 7. 1949)

28. 6. 1958 - 29. 6. 1958
26 záznamov denných zrážok väčších ako 100 mm!
Brezovica: 97 mm (29. 6. 1958)
Levoča: 112 mm (29. 6. 1958)

17. 7. 1965 - 25. 7. 1965
32 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Bardejov: 54 mm (17. 7. 1965
Jelšava: 56 mm (21. 7. 1965)
Lipovce: 81 mm (25. 7. 1965)
Habura: 108 mm (25. 7. 1965)
Vápenník: 149 (25. 7. 1965)

18. 7. 1968
60 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Livovská Huta: 63 mm
Cigeľka: 64 mm
Hanušovce n.T.: 58 mm
Kokošovce: 77 mm
Regetovka: 61 mm
Vyšný Slavkov: 70 mm

7. 7. 1969 - 8. 7. 1969
59 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Prešov: 53 mm (8. 7. 1969)
Hanušovce n.T.: 53 mm (8. 7. 1969)
Červenica - Dubník: 66 mm (8. 7. 1969)
Kysak: 53 mm (8. 7. 1969)
Zlatá Baňa: 53 mm (8. 7. 1969)
ale i:
Starina: 87 mm
Strážske: 80 mm
Stratená: 62 mm
Malá Tŕňa: 122 mm

29. 6. 1973 - 30. 6. 1973
57 záznamov denných zrážok väčších ako 50 mm
Livovská Huta: 51 mm - 76 mm
Jakubany: 78 mm - 77 mm
Mníšek n.P.: 61 mm - 67 mm
Spišská Stará Ves: 54 mm - 92 mm
Kríže: 67 mm (30. 6. 1973)
Osturňa: 116 mm (30. 6. 1973)
Sabinov: 54 mm (29. 6. 1973)
Torysky: 54 mm (30. 6. 1973)

Ako funguje les ako akumulátor zrážok

Alfou a omegou pri zadržiavaní zrážok je kvalita lesa ako zložitého systému, nie rozloha, ktorú pokrývajú stromy. Stromy totiž predstavujú síce najviditeľnejšiu, ale predsa len veľmi malú časť tohoto systému. V rovnakých fyzikálnych podmienkach pre odtok, vplyv lesa na tento odtok závisí na druhovej skladbe, štruktúre, veku lesných porastov, prirodzenosti ekosystému a mnohých ďalších parametroch. Lesnatosť povodia nám nehovorí takmer nič o hydrických vlastnostiach lesa.
Povodne môžu vznikať pôsobením dlhotrvajúcich dažďov alebo prívalových zrážok v malých alebo rozľahlých povodiach. Vo všetkých prípadoch je les v našich podmienkach najprirodzenejším prostriedkom na zadržanie vody. Najdôležitejšou úlohou pri ochrane pred povodňami je totiž zabrániť povrchovému odtoku alebo ho aspoň minimalizovať.
A v tejto úlohe sa lesy podľa svojej kvality veľmi líšia. Voda, ktorá padá zhora, je najskôr zachytávaná v korunách stromov a steká po kmeni. Okolo 2 mm zachytí smreková alebo buková hospodárska monokultúra, 5 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina. Na zemi sa dažďové kvapky zachytávajú na rôznych nerovnostiach. 1 mm zrážok udrží ubité smrekové ihličie alebo stlačené bukové lístie v monokultúrnych hospodárskych lesoch, okolo 25 mm tristoročná prirodzená jedľová bučina s dostatkom stojacich alebo ležiacich mŕtvych stromov pokrytých machmi a lišajníkmi, s lístím premiešaným s ihličím, s veľkými ležiacimi kmeňmi v korytách horských tokov. Najväčšiu časť zrážok zachytáva lesná pôda. 5 mm pod holorubom a až 50 mm pod tristoročnou jedľovou bučinou.
Rozdiely sú dané hlavne inou fyzikálnou štruktúrou pôdy v týchto lesoch. V starých prirodzených lesoch existujú predovšetkým rozsiahle drenážne "potrubia", ktoré vznikajú po hnijúcich koreňoch starých stromov a ktorými zrážková voda vteká do lesnej pôdy. Tieto otvory sú tým "kvalitnejšie", hlbšie a väčšie, čím je les starší a čím viac obsahuje dreviny s hlbokými koreňmi (jedľa). Rozdiely medzi zadržaním zrážky v rôznych typoch lesa môžu byť až veľkosti jedného rádu - od 10 mm na holorube až po 80 mm v starej, tristoročnej jedľobučine.