LZ VLK

Prednáška Ing. Karola Kaliského a Ing. Tomáša Vančuru na tému Ochrana nezasahovaním v zahraničných národných parkoch sa niesla v znamení trojok. Konala sa 3. 3. 2010 (súčet 3), tretí deň v týždni a príklady z národných parkov v troch krajinách, Poľsku, Nemecku a USA si vypočulo i pozrelo 39 návštevníkov. V čase, keď nový návrh zonácie nášho najväčšieho a najstaršieho národného parku TANAP-u vyhrýza tisíce hektárov z rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany, úplne potláčajúc hlavný účel národného parku, sme sa dozvedali o parkoch, ktoré sú pre ľudí a pre prírodu.

V poľskom národnom parku (Tatrzanski Park Narodowy) sa od roku 1956, pomaly už takmer 60 rokov, nevyťažil ani strom. V tom našom sa bežne ťaží, rozširujú sa zjazdovky, ťaží sa dokonca i chránená kosodrevina. Kým u nás po vyťažení máme aj 30 až 40-ročné ťažko zalesniteľné holiny, pri Morskom oku na poľskej strane Tatier už 15 až 20 rokov po kalamite z turistického chodníka vidíte len nádherný, rôznorodý, prirodzene vznikajúci les, v ktorom práve tie suché stromy poskytujú ochranu zmladeniu, koreňové koláče zas množstvo skrýš na hniezdenie. V okolí Morského oka sa takto zvýšila druhová pestrosť i početnosť druhov a denná návštevnosť tejto oblasti sa rovná dennej návšteve celých slovenských Tatier.

V nemeckom národnom parku Bavorský les sa v jeho starej časti už 40 rokov od jeho založenia na 75% výmery ochraňujú prirodzené procesy s prísnym režimom nezasahovania. Znamená to, žiadna ťažba, žiadne poľovačky, len ochrana prírody a ľahká turistika, jednoducho – park pre ľudí. Návštevníci tu napríklad môžu sledovať vznik nového lesa po tom, čo 120-ročný monokultúrny les po imisnej a následne lykožrútovej kalamite postupne vysychal, kde práve opadaná kôra z napadnutých smrekov vďaka mulčovaciemu efektu slúži na štart novej generácie stromčekov. Pod suchým lesom nastupuje generácia mladého prirodzeného lesa s množstvom zážitkových zón pre návštevníkov.

Tretím príkladom je americký Národný park Rocky Mountain, v ktorom sa nezasahuje od jeho založenia v roku 1915. Neťažia v ňom, nič nestrieľajú, všetko sa tam točí okolo cestovného ruchu, pre ľudí sú tam kempy, prednáškové centrá, turistické chodníky. Cieľom amerických parkov je ochrana prírody. V Amerike nepotrebujú protipožiarne pásy. Dokonca zámerne zapaľujú lesy, aby sa obnovili. V známom Yellowstonskom národnom parku horel les 3 mesiace a zasiahli, až keď ohrozoval hotel. Teraz patrí k najviac navštevovaným parkom a návštevníci tu majú možnosť sledovať prirodzenú obnovu lesa. Je to ako otvorená kniha, z ktorej môžu ľudia čítať o tom, ako si príroda poradí.

Na príkladoch všetkých spomínaných parkov ekonomický argument v prospech vyťaženia kalamít neobstojí. V poľskom Tatranskom národnom parku 95% príjmu je z turistiky, v NP Bavorský les sa v bezzásahovom režime zvýšil zisk z jedného hektára lesa 10-násobne oproti zisku, ktorý mali predtým z ťažby dreva, kým v tom našom „národnom parku“ Štátne lesy TANAP-u dostávajú od štátu dotácie vo výške 2 mil. € ročne. Tichá a Kôprová dolina, časti Belianskych i Západných Tatier sú novou zonáciou v ohrození. V Tichej a Kôprovej doline môžeme po kalamite v roku 2004 sledovať príbeh vznikajúceho prirodzeného lesa.
Ako na záver povedal bývalý riaditeľ TANAP-u Ing. Tomáš Vančura, keď nepochopíme zmysel národného parku …, tento príbeh prehráme.

Fotky z prednášky môžete nájsť v našej fotogalérii.