31. marca 2009 Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo na druhý pokus predaj 50 hektárov mestského lesa pri sídlisku Ťahanovce neznámej spoločnosti Fordin (na obrázku). Udialo sa tak bez dodržania predpísaných postupov a na základe nepravdivých a chýbajúcich informácií.
Problémom nás, obyvateľov sídliska, nie je zmena obhospodarovateľa lesa, ale netajený zámer nového vlastníka les zlikvidovať, a pre mnohých aj plánovaná výstavba nedefinovaného obchodno-zábavného centra na jeho mieste.
Po vyše roku kauza s názvom Ťahanovský les dospela ku víťaznému koncu: 50 hektárov lesa v tesnej blízkosti sídliska s počtom obyvateľov 20 000, biokoridor európskeho významu ostane naďalej majetkom mesta Košice. Za aký les sme bojovali?
Podľa znaleckého posudku tvorí až 70% predávaného územia les vo veku 50 – 55 rokov. Predmetné parcely nie sú obývané neprispôsobivými občanmi, čo bolo častým argumentom zástancov predaja.
Nájdu sa aj takí, ktorým je ľúto, že sa spolu s deťmi nebudú môcť prechádzať po 50 hektároch obchodov a hotelov s výhľadom na blízke krematórium. Pre porovnanie, rozloha nákupných megacentier sa v Košiciach pohybuje v rozmedzi od 3 do 6 hektárov.
Podvedení sa cítia aj poslanci za SDKÚ-DS (predkladateľom návrhu bol poslanec Pajtáš), ktorí si nebudú môcť na vrub pripísať vznik 1500 slabo platených miest bez perspektívy. Pardon, vlastne ide o 5500 miest. Ich počet rastie úmerne s nevôľou občanov voči predaju a v závislosti od toho, ktorý denník práve máte otvorený.
Ťahanovský les sa prvý krát dostal do neslávnej pozornosti poslancov vo februári 2009, keď britská spoločnosť Fordington oznámila cez primátora Knapíka zámer les odkúpiť. Následne bol les odklepnutý Fordingtonu. Schválené bolo iba uznesenie o predaji lesa, kúpna zmluva podpísaná nikdy nebola. Spoločnosť so sidlom mimo SR však nemôže u nás nadobudnúť lesný pozemok. Tak vznikol Fordin, a Fordington vstúpil do likvidácie. Predaj teda schvaľovali poslanci na dvakrát, Fordinu aj Fordingtonu. Za zmienku stojí aj webová stránka investora www.oldburyconsultants.eu [1], ktorá spolu obsahuje menej ako 40 riadkov textu. Pripomínam, že investor bol pripravený preinvestovať 330 miliónov eur, no pri podpise zmluvy mal z kúpnej ceny zaplatiť len 2,5%.
Tu sa ale amaterizmus veľkého investora nekončí. Útvar hlavneho architekta v októbri 2009 vyzval mesto na navýšenie svojho rozpočtu, nakoľko vypracovanie územnoplánovacích podkladov by stálo 33 000 eur. Druhou variantou malo byť spolufinancovanie Fordinom. Investor ale na výzvy hlavného architekta, ani mesta nereagoval. Predstaviteľ firmy, michalovčan Štefan Šalapa sa po prvý krát odvážil predstúpiť pred poslancov až v apríli 2010, keď odprezentoval "investičný zámer". Na návrh poslanca Pajtáša poslanci odložili hlasovanie o zrušení predaja o 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty napokon predaj zrušili 1. júna 2010.
Zrušeniu uznesenia predchádzala petícia, ktorú podpísalo 4064 Košičanov, vrátane 1407 Ťahanovčanov. Predseda petičného výboru, Karol Labaš (Spolok za skrášľovanie Košíc) ju poslancom odovzdal 28. februára 2010.
Každé štyri roky nastáva obdobie, počas ktorého sa v politikoch prebudí strach z nevôle občanov. Pamäť ľudí býva však krátka. Uvidíme, či o rok, o dva nebudeme opäť bojovať za zachovanie dôstojného a zdravého miesta pre život. Aj cesta môže byť cieľom...
pokračovanie [2]
[3]Krásne dubiny s obrovskými starými bukmi, pomedzi ne vyrastajúce jedle, bútľavé sucháre s dutinami pre sovy, mŕtve rozkladajúce sa drevo poskytujúce úkryt a potravu tisícom druhov organizmov, les z ktorého sa ešte nevytratili šelmy ako rys. Aj toto sú mestské lesy Košice, les s fungujúcim ekosystémom zachovaný nad druhým najväčším mestom Slovenska. 500 hektárov tohto lesa má padnúť za obeť.
Mestské lesy Košice (MLK) sa rozprestierajú na ploche približne 19 500 hektárov od Košíc až po Margecany. Skoro polovica z toho sú lesy hospodárske, zvyšok lesy ochranné, medzi ktorými sú zahrnuté i národné prírodné rezervácie Bujanov, Bokšov, Humenec, Sivec a Vozárska. Ročne v týchto lesoch podľa predpísaných hospodárskych plánov vyťažia 70 000 - 80 000 m3 dreva, pričom sa zasahuje z rôznych dôvodov aj v rezerváciách. Ročný zisk z predaja dreva je v priemere 100 miliónov korún. V roku 2003 vstúpili na scénu ako majetok mesta, ktorého rýchlym speňažením by mesto mohlo získať krízových 400 miliónov, pretože dvojmiliardový dlh mali pocítiť všetci košičania formou nútenej správy. V závislosti od ponúk možných investorov sa MLK mali hlboko pod trhovú cenu predať alebo prenajať a to buď celé alebo len ich časť (rokovalo sa o 3 800 ha celku Opátka). Medzi alternatívnymi modelmi sa objavil návrh transformácie ML na akciovú spoločnosť a stratégia rozvoja bývania [4] spôsobom výstavby tzv. ekologických domov.
Prijatie tejto stratégie rozvoja bývania by znamenalo zničenie 500 hektárov lesa trvalou zástavbou....
ďalej [5]
Links:
[1] http://www.oldburyconsultants.eu
[2] http://www.wolf.sk/sk/node/444
[3] http://www.wolf.sk/files/images/mlkosice.jpg
[4] http://www.wolf.sk/sk/./../dok/akcny_plan_byvania.doc
[5] http://www.wolf.sk/sk/node/317
[6] http://www.wolf.sk/files/Petícia za záchranu lesa.doc
[7] http://www.wolf.sk/files/Hlasovania v MZ_0.xls