Hromadná pripomienka VLK-a k vyhláške zákona o ochrane prírody má už 20 000 podpisov

Len štyri dni trvalo, aby hromadnú pripomienku Lesoochranárskeho zoskupenia VLK k vyhláške doplňujúcej zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorá je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní, podpísalo už viac ako 20 000 ľudí.

Hromadná pripomienka požaduje zaradenie vlka medzi celoročne chránené živočíchy. Táto zmena zákona je odpoveďou na schválenie tohtoročnej kvóty lovu vlka, stanovenú generálnym riaditeľom lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva, Ing. Tomčíkom, na 50 jedincov.

Lesoochranárske zoskupenie VLK sa preto obrátilo, spolu so stovkami podporovateľov, na Európsku komisiu. Súčasne VLK podal žalobu na Krajský súd v Bratislave zároveň so žiadosťou o predbežné opatrenie na okamžité zastavenie lovu vlka.

Žalobou napáda VLK určenie ročnej kvóty vlka dravého na poľovnícku sezónu 2020/2021 a to tak z dôvodu porušenia postupu schvaľovania tejto kóty ako aj z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti.

• Postup pri schvaľovaní kvóty v pracovnej skupine nezodpovedal ani štatútu tejto skupiny, ani postupu zakotvenému v Programe starostlivosti o vlka dravého.
• Zasadnutie komisie sa nekonalo do 15 októbra a členovia komisie nemali 10 dní pred jej zasadnutí podklady pre určenie kvóty.
• Podstatnou však je skutočnosť, že podklady stanovené v programe starostlivosti nie sú k dispozícii vôbec. Ide predovšetkým o výsledky monitoringu vlka dravého, ktorého druhy a metódy Program starostlivosti presne definuje. Pri ich absencii je teda početnosť vlčej populácie neznáma a zostáva na nekvalifikovaných odhadoch, keď, predovšetkým poľovnícke odhady dlhodobo početnosť populácie znásobujú. Nedostatok údajov o početnosti vlčej populácie bol jedným z dôvodov konania o porušení, ktoré proti Slovensku začala v roku 2013 Európska komisia. Prijatie Programu starostlivosti s konkrétnymi metódami monitoringu bolo dôvodom, pre ktorý komisia v konaní nepokračovala. Je zjavné, že podstatná požiadavka komisie - získanie relevantných údajov o vlčej populácii, nie je ani po 7 rokoch naplnená.

Ročná kvóta umožňuje loviť vlka na približne polovici územia Slovenska, pričom však vychádza z odhadu celkovej veľkosti populácie, čo vytvára neprimeraný tlak na tú časť populácie, ktorá sa nachádza na území, kde je lov povolený. Zúženie územia lovu na iné ako prihraničné oblasti, kde sa nachádza približne 40% vlčích svoriek tento tlak na zostávajúce populácie vo vnútrozemí ešte stupňuje, čo je ich výrazným ohrozením, osobitne za situácie, keď nie sú známe údaje o početnosti, štruktúre a vývoji populácie.
Snahu o zavedenie celoročnej ochrany vlka na Slovensku podporujú aj občania a organizácie z Poľska a Českej republiky, sťažnosťami smerujúcimi na Európsku komisiu. V obidvoch krajinách je vlk totiž celoročne chránený a pri love na území Slovenska sa pravidelne zastrelia aj vlci, ktorých biotop sa nachádza na území susedných krajín.

Text hromadnej pripomienky je tu:
Hromadná pripomienka LZ VLK k návrhu vyhlášky MŽP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov — Ekoforum.sk [1]

Hlásenky o zastrelených vlkoch zverejňujeme tu:
Hlásenky o usmrtených vlkoch v sezóne 2020/2021 – Vlci (wolf.sk) [2]
Doteraz bolo usmrtených 14 vlkov, z toho traja boli označení ako úhyn.

Juraj Lukáč
Lesoochranárske zoskupenie VLK
juro@osadne.sk [3], +421 903 77 29 56