Prírodné rezervácie

Vlčia

[1]

Súkromná prírodná rezervácia Vlčia má rozlohu 21,24 ha a nachádza sa v Prešovskom kraji v pohorí Čergov, v katastri obce Olejníkov v pramennej oblasti riečky Ľutinka. Pôvodne patril les súkromnému majiteľovi, od ktorého VLK les odkúpil. Sumu potrebnú na kúpu lesa - 3,2 milióna korún, sa podarilo získať zbierkou Kúp si svoj strom [2] medzi občanmi z 18-tich krajín celého sveta. VLK je majiteľom lesa už od roku 1998 a od toho času sa v tomto lese nezasahuje: neťaží sa tam drevo, nesadia stromy, nevyťahujú sa mŕtve kmene a v lese sa nepoľuje. Les sa nachádza v závere doliny Jarabinčík v mikropovodí rieky Ľutinky, geologickým podkladom je paleogénny flyš. V nižších polohách lesa prevláda jedľová bučina, na podhrebeňových svahoch buková javorina a v závere buková javorina obmedzeného vzrastu. Prevládajúcimi drevinami sú buk, javor horský a jedľa, primiešaný je javor mliečny, brest, breza, vzácna vŕba sliezska a v podhrebňovej časti sa vyskytuje aj jarabina vtáčia. Celkový počet stromov s priemerom väčším ako 70 mm je podľa merania znalca presne 11 548.

V bylinnom podraste možno nájsť okrem typických sprievodcov buka mesačnicu trvácu, hluchavník žltý, bažanku trvácu, pakost smradľavý a štyri druhy papradí. Z chránených druhov rastlín sa tu vyskytuje ľalia zlatohlavá, z ohrozených vstavačovec bazový a ozdobou podhrebeňových svahov sú mliečivec alpínsky, kýchavica biela Lobelova a cesnak hadí. Z vtákov možno vo Vlčej vidieť a počuť pinku lesnú, slávika červienku, drozdov - čierneho a plavého, penicu čiernohlavú, sluku lesnú, kolibkáriky - čipčavého a spevavého, a dutinové hniezdiče: brhlíka lesného, muchárika bielokrkého, tesára čierneho i ďalšie ďatle a sýkorky. Vyskytujú sa tu štyri druhy sov: sova dlhochvostá, sova obyčajná, pôtik kapcavý a kuvičok vrabčí. Nad lúkou, ktorá patrí k rezervácii prelietava orol skalný a orol krikľavý. Z kopytníkov sú bežné srnce jelene a diviaky, zo šeliem sa na území pohybujú vlky, rysy a jeden medveď. Aby sme územiu zaručili aj formálnu ochranu podľa zákona o ochrane prírody, vypracovali sme a predložili v roku 1999 na Krajský úrad v Prešove návrh na vyhlásenie Súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia. Na úrade sa však našej občianskej iniciatíve netešili a roky ju dôsledne blokovali. Nekonečné prieťahy po štyroch rokoch márneho vyjednávania, sťažností, demonštrácií a petícií vyústili nakoniec do podania žaloby. Po necelom roku sme nad Krajským úradom vyhrali - uznesenie súdu prikazovalo úradu rezerváciu urýchlene a pod hrozbou opakovaných pokút vyhlásiť. Vyhláška o vyhlásení Vlčej zo dňa 20. februára 2004 vyšla vo Vestníku vlády 4/2004 a nadobudla účinnosť v prvý deň mesiaca lesov 2004. Na celom území našej rezervácie platí najvyšší, piaty stupeň ochrany. Patrónom unikátnej prvej súkromnej rezervácie v strednej a východnej Európe sa stal riaditeľ národného parku Bavorský les - pán Karl Friedrich Sinner. Vlčia sa nachádza aj v národnom zozname navrhovaných území európskeho významu NATURA 2000 v celku SKUEV0332 Čergov taktiež v najvyššom stupni ochrany. Zbierka Kúp si svoj strom [2] na rozšírenie rezervácie neustále pokračuje. Fotogaléria Vlčej [3]

Rysia

[4]

Súkromná prírodná rezervácia Rysia má rozlohu 30,49 ha a nachádza sa v Trenčianskom kraji v centrálnej časti Strážovských vrchov, v katastri obce Valaská Belá, v povodí rieky Nitrica. Pôvodne tento les vlastnil súkromný majiteľ zo stredného Slovenska, od ktorého sme les dostali ako mimoriadne vzácny dar. V blízkosti Valaskej Belej užíva VLK ešte 5,89 ha lesa v 2 ďalších nesusediacich lokalitách. V spolupráci s Nadáciou Zelená nádej, ktorá tieto malé lesné porasty vlastní, sa budeme snažiť vymeniť ich tak, aby Rysia mohla byť chránená v jednom celku o rozlohe 36,38 ha. V tomto lese sa neťaží od roku 1994, kedy pôvodný majiteľ prevzal svoj les. VLK sa stal majiteľom lesa v roku 1998 a usiluje o prísnu ochranu územia formou súkromnej prírodnej rezervácie. Žiadosť o vyhlásenie rezervácie Rysia sme podali na Krajský úrad v Trenčíne v roku 2002. Návrh na vyhlásenie rezervácie tam prešiel povinným procesom posudzovania a pripomienok, čo trvalo niečo vyše roka. Vyhláška Krajského úradu ŽP v Trenčíne zo dňa 3. marca 2004 vyšla vo Vestníku vlády 4/2004 a nadobudla účinnosť v prvý deň mesiaca lesov 2004. Rysia sa tak stala druhou súkromnou rezerváciou v strednej a východnej Európe a platí v nej najvyšší, piaty stupeň ochrany. V našej rezervácii nezasahujeme do prírodných procesov, čiže neťažíme tam stromy, ale ani nesadíme stromy, nevyťahujeme suché ani spadnuté stromy, nepoľujeme na zver a nesypeme tam chemikálie na potlačenie takzv. škodcov. Rovnako ako Vlčia, aj Rysia je zaradená do národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu NATURA 2000 v celku SKUEV0275 Kňaží stôl taktiež v najvyššom stupni ochrany. Rysia sa nachádza na hrebeni medzi obcami Valaská Belá a Čierna Lehota. Podložie je budované prevažne kremencami a magmatitmi. Na území Rysej prevládajú spoločenstvá bukového vegetačného stupňa. Lesné porasty majú prirodzené drevinové zloženie s prevahou buka (až 80%), pomerne hojne sa vyskytuje aj breza previsnutá. Okrem toho sa tam sporadicky vyskytujú jarabina vtáčia, vŕba rakyta, a smreky, borovice a smrekovce z umelej výsadby, ďalej kry - baza čierna, lykovec jedovatý a lieska obyčajná. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. V bylinnom podraste možno nájsť typických sprievodcov buka - lipkavec marinkový a zubačky, ďalej nitrofilné a heminitrofilné druhy: bažanku trvácu, hluchavník žltý, kysličku obyčajnú a pakost smradľavý. Hojné sú čučoriedky a paprade, medzi nimi impozantné papradie orličie. Celkovo bolo na území Rysej doteraz zaznamenaných 140 druhov rastlín. V Rysej možno nájsť zákonom chránené bystrušky, vzácneho fúzača alpského, nosorožteka, spomedzi obojživelníkov salamandru škvrnitú, skokana hnedého či početnú kunku žltobruchú, z plazov užovku stromovú. Staré stromy poskytujú dostatok dutín pre sýkorky (veľkú, hôrnu a belasú), brhlíka obyčajného, muchárika bielokrkého, tesára čierneho, žlnu zelenú i ďalšie ďatle. Ďalšími vtáčimi druhmi žijúcimi v Rysej sú pinka obyčajná, červienka obyčajná, drozd čierny, kolibkárik čipčavý a spevavý, penica čiernohlavá a oriešok obyčajný. Z kopytníkov tu možno stretnúť jeleniu, srnčiu i diviačiu zver. Spomedzi veľkých cicavcov sa tu vyskytujú v hojnom množstve rysy a medvede. Rezerváciu plánujeme zväčšovať postupným prikupovaním okolitých lesných pozemkov. Fotogaléria Rysej [5]

Suchá dolina

[6]

Národná prírodná rezervácia Suchá dolina bola vyhlásená v roku 1987 (pôvodne ako štátna prírodná rezervácia) v západnej časti Tatranského národného parku. Nachádza sa v pramennej oblasti Suchého potoka. Na ploche 1586 hektárov sa podľa oficiálnych podkladov chránia prirodzené procesy v komplexe prirodzených lesov v povodí Suchého potoka. Napriek tomuto štatútu bola v lesných porastoch NPR na ploche 160 ha navrhnutá obnovná ťažba. Keď to členovia VLKa Tatry zistili, podali podnet na SIŽP a prešetrovali, či je ťažba naozaj naplánovaná (so súhlasom správy TANAP) v lesnom hospodárskom pláne. Bola. Túto absurdnú situáciu sme sa pokúšali riešiť s kompetentnými úradmi, no bezvýsledne. Nakoniec sme sa dohodli priamo s vlastníkom lesov - Urbariátom Liptovská Sielnica. Lesy ohrozené ťažbou o výmere 160 hektárov sme si v roku 2002 prenajali na 40 rokov a počas prvých 5 rokov za to zaplatili urbariátu 3,5 milióna korún. Takto ušla Suchá hrobárovi z lopaty a ako užívateľ lesa teraz starostlivo dozrieme na to, aby sa v nej ďalej nezasahovalo presne podľa zámeru pri vyhlasovaní rezervácie. Suchá dolina je výnimočná pestrosťou lesných typov - je tu typická bučina, buková jedlina, jedľová bučina, javorová smrečina, jarabinová smrečina, kosodrevina, dealpínska bučina i buková smrečina. Tomu zodpovedá pestré drevinové zloženie a v Suchej tak v takmer dvestoročných lesoch nájdete okrem bukov, jedlí a smrekov aj javory, jasene, bresty, lipy, viacero druhov vŕb, jarabinu a najväčšiu populáciu vzácneho tisa obyčajného na území TANAPu. V podloží prevažujú karbonátové horniny - vápence, čomu zodpovedá výskyt vápnomilnej flóry, no nachádzajú sa tu aj granodiority a kremence. Vo vápencoch majú vhodné dutiny medvede. V Suchej môžete uvidieť čoraz vzácnejšieho tetrova hlucháňa, orla skalného, či ďubníka trojprstého. V strmých dolinách sa pohybuje svorka vlkov. Lesné porasty, ktoré si zobral do prenájmu VLK patria najstarším a najzachovalejším častiam s prirodzenou štruktúrou. V súčasnosti je Suchá najväčšou rezerváciou na Slovensku, kde sa nevykonáva žiadna ťažba. Ako užívateľ lesa už žiadnu ďalšiu ťažbu nedovolíme v tejto mimoriadne krásnej rezervácii plánovať a v tomto decéniu sme požiadali o zmenu lesného hospodárskeho plánu. Fotogaléria Suchej doliny [7]

Udava

[8]

Prírodná rezervácia Udava, ktorá bola zriadená v roku 1982 na rozlohe 52,09 ha, sa nachádza v pramennej oblasti rieky Udava v Národnom parku Poloniny (Bukovské vrchy, Prešovský kraj, okres Snina, katastrálne územie obce Osadné a Hostovice). Tvorí jednu z najcennejších častí Národného parku (NP) Poloniny a zároveň jednu z najzachovalejších oblastí na Slovensku. Jedľovo-bukové lesy svojou zachovalosťou, rozmanitými prírodnými podmienkami a výskytom pôvodných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev predstavujú prírodný klenot európskeho významu. Je tu posledný väčší výskyt jedle mimo rezervácií na území NP Poloniny. V území sa vyskytujú medvede, vlci, rysy, všetky druhy ďatľov, bocian čierny, orol krikľavý či sova dlhochvostá. Svoj domov si tu našli dážďovky svietivé, slimáky Carpathica calophana, fúzače alpské, mloky karpatské či salamandry škvrnité. Rastie tu ohrozený jazyk jelení, starček potočný, cesnak medvedí, kostihoj srdcovitý, vzácny popolovec kučeravý, ohrozená diskovka buková či rôsolovka mozgovitá. V apríli 2001 VLK Východné Karpaty predložil Krajskému úradu v Prešove návrh na rozšírenie rezervácie na 393,30 ha. Tento návrh je súčasťou nášho programu Les a povodne, pretože prirodzené, zachovalé lesy majú výrazne väčšiu zadržiavaciu schopnosť ako lesy vyrúbané či premenené človekom. Udava má povodie okolo 20 km2 už prevažne zničených lesov a odtok vody z krajiny sa tu zväčšil dvojnásobne. Proces rozširovania PR Udava bol šťastne ukončený. 29. apríla 2005 vychádza Vestník vlády Slovenskej republiky s vyhláškou KÚ ŽP v Prešove o rozšírení PR Udava na 391,98 ha podľa návrhu LZ VLK. Fotogaléria Udavy [9]

Kyjovský prales

[10]

Národná prírodná rezervácia Kyjovský prales bola zriadená v roku 2007 na rozlohe 397,42 ha a nachádza sa v pramennej oblasti riečky Kamenica vo Vihorlatských vrchoch, Prešovský kraj, okres Humenné, katastrálne územie obce Valaškovce). Predstavuje unikátne lesné spoločenstvo pohoria Vihorlatu a i preto sme túto oblasť zahrnuli do siete Evolučných lesov. Zachovalé jedľovo-bukové lesy i cenné lipovo-javorové sutinové lesy sú prioritnými biotopmi európskeho významu. V území sa vyskytujú medvede, vlci, rysy, mnohé druhy vtákov, ako napr. ďatle či sova dlhochvostá. Staré bresty a množstvo mŕtveho dreva poskytuje výborné prostredie pre ohrozené fúzače alpské, žijú tu i salamandry škvrnité. VLK Východné Karpaty preto začal jednania s vedením Vojenských lesov SR, pod správu ktorých spadá toto územie. Dlhé roky usilovnej práce, neustálych komplikácií, keď pozitívne stanoviská striedali zamietnutia a prišlo k výmene na poste riaditeľa Vojenských lesov sa zavŕšili 15. februára 2007, kedy vyšiel Vestník vlády Slovenskej republiky s vyhláškou KÚ ŽP v Prešove o vyhlásení novej NPR Kyjovský prales na 397,42 ha podľa návrhu LZ VLK. Fotogaléria Kyjovského pralesa [11]

Bisce

[12]

Prírodná rezervácia Bisce bola zriadená v roku 2008 na rozlohe 28,01 ha a nachádza sa v povodí rieky Ondava neďaleko Trebišova, Košický kraj, medzi obcami Vojčice (okres Trebišov) a Horovce (okres Michalovce). Les sa nachádza na Východoslovenskej nížine, kde v súčasnosti prevládajú poľnohospodársky využívané polia. Jeho nadmorská výška sa pohybuje okolo 103 m n. m. Nie je tomu ale až tak dávno, kedy toto územie vyzeralo úplne inak. Ambiciózne projekty rozsiahleho odlesnenia, odvodnenia a zúrodnenia veľkých záplavových oblastí v Uhorsku sa začali realizovať iba v polovici 19. storočia. Ešte pred dvesto rokmi sa v tomto území rozprestieral vyše 7000 hektárový lužný les, ktorý zaberal prakticky celú nivu Ondavy. Jeho stredom sa pomaly kľukatila samotná rieka Ondava, ktorá riadila život v celej oblasti. Na jar sa doširoka rozlievala a prinášala úrodnú pôdu, na ktorej sa lesu mimoriadne darilo. Začiatkom 20. storočia však už z lesa ostali iba malé kúsky, väčšina bola premenená na lúky a pasienky a postupne na ornú pôdu. Do dnes sa z celého lesa zachovali iba dva malé fragmenty, ktoré pripomínajú, aký bohatý život pulzoval kedysi v tejto oblasti. Prvým je močaristý vŕbovo-jelšový les Oľchov, kde je dnes prírodná rezervácia s rozlohou necelých 20 hektárov. Tým druhým je lesík Bisce. Zvyšná časť lesa bola vyrúbaná, odvodnená a premenená na ornú pôdu. V lese rastú duby staré aj 300 rokov, mohutné vyše 40 metrov vysoké topole biele s priemerom až dva metre. Vzácnosťou sú aj bresty väzové, ktoré síce nie sú také mohutné, ale z nížinných lesov Európy už takmer vymizli. Les je domovom pre množstvo živočíšnych druhov, medzi ktorými hlavnú pozornosť pútajú vtáky. Hniezdi tu totiž až približne 500-600 párov z vyše 50 druhov ako napríklad kôrovník krátkoprstý, ďateľ veľký, ďateľ prostredný i ďateľ malý, žlna sivá, ďateľ čierny, muchárik bielokrký, muchár sivý, sova obyčajná, slávik veľký, slávik obyčajný, krutihlav hnedý, svrčiak riečny, sokol myšiar, myšiarka ušatá, holub hrivnák alebo hrdlička poľná. Niektoré druhy vtákov sa už v okruhu 20 km nikde inde nevyskytujú. V lese už niekoľko rokov úspešne hniezdi aj celosvetovo ohrozený orol kráľovský, ktorý tu nachádza bezpečné miesto na hniezdenie. Z iných živočíšnych skupín sa tu vyskytuje napríklad skokan hnedý, rosnička zelená, užovka obojková, srnec hôrny, jež bledý, zajac poľný, kuna skalná, lasica myšožravá, veverica stromová, líška hrdzavá, plch sivý, plch lieskový a mnohé iné. V roku 2005 sme pripravili a podali odborný návrh na vyhlásenie lesa Bisce za prírodnú rezerváciu. Náročný proces trval viac ako dva roky a 2. novembra 2007 KÚ ŽP Košice vydal vyhlášku, ktorou vyhlásil toto unikátne územie za prírodnú rezerváciu Bisce. Fotogaléria Biscov [13]

Borsukov vrch

[14]

Nová Prírodná rezervácia Borsukov vrch má rozlohu 146 ha a nachádza sa v severovýchodnom cípe Slovenska v Národnom parku Poloniny. Prepája dve existujúce rezervácie, Stužicu a Jarabú skalu. V území platí bezzásahový režim s najvyšším stupňom ochrany prírody. Pred ľudskými zásahmi sú tu chránené jedľobučiny, javorovo-bukové horské lesy i lipovo-javorové sutinové lesy a v nich množstvo rozmanitých organizmov. Nájdete tu všetky veľké šelmy aj vzácne druhy ako kunku žltobruchú, mloka karpatského, jariabka hôrneho, ďatľa bielochrbtého i čierneho, muchárika červenohrdlého aj bielokrkého, včelára lesného, žlnu sivú, sovu dlhochvostú, myšovku horskú, či kedysi hojne zastúpeného zubra hrivnatého. Hlavným cieľom ochrany územia prírodnej rezervácie je zachovanie priaznivého stavu biotopov a druhov v rámci komplexu lesných spoločenstiev. Dôvodom bol zápis Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, kde sa však i napriek deklarovanej najprísnejšej ochrane na vyše 4 000 hektároch tejto lokality ťaží drevo, loví zver a pripravujú sa tu developerské projekty. VLK upozorňuje na problémy v slovenskej časti UNESCO lokality „Karpatské bukové pralesy a staré lesy Nemecka“ od jej zápisu do zoznamu v roku 2007. V roku 2012 sme prišli k záveru, že Slovenská republika nemá záujem chrániť toto bohatstvo a požiadali sme Výbor svetového dedičstva UNESCO o vymazanie slovenskej časti zo zoznamu. Výbor svetového dedičstva UNESCO v roku 2015 na zasadnutí v nemeckom Bonne oficiálne uznal naše argumenty a potvrdil ich vo svojom uznesení. Náš tlak na zlepšenie tohto stavu priniesol ovocie koncom roka 2015, kedy vláda SR na svojom 190. zasadnutí schválila návrh ministra životného prostredia na vyhlásenie novej Prírodnej rezervácie Borsukov vrch platné s účinnosťou od 1. januára 2016.Fotogaléria Borsukovho vrchu [15]

Vihorlatský Prales

[16]

Nová Prírodná rezervácia Vihorlatský Prales má rozlohu 2160,544 ha, z toho v piatom stupni ochrany je 1574,5262 ha a nachádza sa na Východnom Slovensku v Prešovskom kraji, v okresoch Humenné, Snina, Sobrance a Michalovce. Je súčasťou lokality UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy a spája do jedného veľkého územia existujúce rezervácie NPR Vihorlat, NPR Motrogon, PR Jedlinka, PR Baba pod Vihorlatom a PP Malé Morské oko. Predmetom ochrany v tejto oblasti sú prioritné biotopy európskeho významu – lipovo-javorové sutinové lesy, jedľovo-bukové kvetnaté lesy, javorovo-bukové horské lesy a iné. Nájdete tu všetky veľké šelmy aj mnohé vzácne druhy, ako bociana čierneho, sovu dlhochvostú, orla krikľavého, hadiara krátkoprstého a ďatla bielochrbtého. Nachádza sa tam aj niekoľko druhov netopierov. Do Vihorlatského pralesa sa dá prísť aj popri unikátnom 14-hektárovom jazere Morské oko, ktoré je tretím najväčším prírodným jazerom na Slovensku. Rovnako ako pri PR Borsukov vrch bol dôvodom zápis Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, kde sa však i napriek deklarovanej najprísnejšej ochrane na vyše 4 000 hektároch tejto lokality ťažilo drevo, lovila zver a pripravovali sa tu developerské projekty. PR Vihorlatský prales vznikol s účinnosťou od 15. septembra 2020.

Rydošová

[18]

Nová Prírodná rezervácia Rydošová má rozlohu 88,347 ha a nachádza sa v severovýchodnom cípe Slovenska v Národnom parku Poloniny. Nadväzuje na rezerváciu Udava a rozširuje tak toto bezzásahové územie. V území platí najvyšší stupeň ochrany prírody. Účelom vyhlásenia PR Rydošová je zabezpečiť zachovanie priaznivého stavu predmetu ochrany PR Rydošová, ktorým sú biotopy európskeho významu kyslomilné bukové lesy, javorovo-bukové horské lesy, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy a biotop prioritného druhu živočícha európskeho významu - fúzača alpského. Zároveň je ním zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev. Dôvodom bol zápis Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, kde VLK dlhodobo upozorňoval na problémy nedostatočnej ochrany slovenskej časti UNESCO lokality. Prírodná rezervácia bola vyhlásená s účinnosťou od 15. septembra 2020.

Vydrica

[20]

Prvá mestská Prírodná rezervácia Vydrica má rozlohu 483,49 ha, z čoho 450,31 ha je bezzásahová A zóna. Nachádza sa hneď pri Bratislave v území pohoria Malých Karpát, v okresoch Pezinok, Bratislava III a Bratislava IV. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a umožnenie prirodzeného vývoja prírodných spoločenstiev nachádzajúcich sa na jej území, ako aj zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany prírodnej rezervácie. Vyskytujú sa tu biotopy európskeho významu Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy, Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, Kyslomilné bukové lesy ako i biotop národného významu Dubovo-hrabové lesy karpatské. V toku riečky žije vzácny rak riavový, vôkol nej pásikavec či kováčik fialový. VLK začal s iniciatívou za vyhlásenie tejto rezervácie v roku 2005 a po 17-tich rokoch práce vláda SR schválila návrh ministra životného prostredia na vyhlásenie novej Prírodnej rezervácie Vydrica s účinnosťou od 1. februára 2022.

Roháčia

Ďalšia súkromná Prírodná rezervácia Roháčia má rozlohu 17,397 ha. Vyhlásená bola 1.4.2019 z iniciatívy súkromných majiteľov lesa Evy Čižmárovej a Tibora Mysányika s pomocou LZ VLK. Nachádza sa neďaleko Lučenca pri obci Mučín v území pohoria Cerovej vrchoviny. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov a život vo všetkých formách. Vyskytujú sa tu najmä dubovo-cerové a dubovo-hrabové lesy ako i vzácne roháče, fúzače, ďatle a iné tvory.

Veľký Bukovec

Na základe našej dlhoročnej iniciatívy pre ochranu lesov UNESCO vznikla aj Prírodná rezervácia Veľký Bukovec. Má rozlohu 974 ha. Rozširuje ochranu v NP Poloniny v tesnej blízkosti NPR Stužica a ďalších rezervácií. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je zabezpečenie ochrany prirodzených procesov.