Les a povodne

Medzi najťažšie pochopiteľné javy v našom okolí patria deje, ktorých priebeh je oproti dĺžke trvania jedného ľudského života veľmi dlhý.
Ak po niekoľkých úderoch sekerou padne strom, je to jasné a logické. Ak tisíce rokov nepozorovane vzniká nesmierne zložitý lesný ekosystém, vývoj ktorého môžu sledovať len desiatky ľudských generácií, zmysel a jasnosť takéhoto postupu jedinej ľudskej generácii uniká. Ľudia sú v úlohe žaby, ktorá vhodená do vriacej vody vyskočí, ale v hrnci s pomaly zohrievanou vodou sa uvarí, nevšimnúc si zmenu svojho prostredia. A tak ako také žaby ani my nevidíme, že ničením prirodzených lesov sme si pomaly zničili krajinu a znemožnili jej, aby v čase lejakov zabraňovala povodniam a v čase sucha zavlažovala pôdu, vďaka ktorej žijeme.
Lesoochranárske zoskupenie VLK má desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne a nespochybniteľne dokazujú výrazný kladný vplyv prirodzených lesov na zdržovanie a zhromažďovanie zrážkových vôd (akumuláciu a retenciu, ako túto funkciu s obľubou nazývajú odborníci).

Lesy, od ktorých sa požaduje, aby tieto funkcie plnili, musia spĺňať niekoľko podmienok:

• neboli, nie sú a nebudú obhospodarované holorubne
  pôda na holorube je tak degradovaná, že svoje pôvodné vlastnosti nadobúda po vyše 1000 rokoch
• musia obsahovať staré i mŕtve stromy
  staré stromy zachytávajú podstatne viac vody ako mladina a po ich vyhnitých koreňoch vteká voda do podzemných nádrží podstatne lepšie ako po tenkých korienkoch, mŕtve stromy zase zadržiavajú vodu aj v svojich telách
• lesy musia obsahovať minimum lesných ciest (najlepšie žiadne)
  zrážková voda podľa meraní odteká z lesných ciest až 1300 krát viac ako z pôvodného lesa
• v okolí lesných potokov nesmie byť žiadna ťažba
  mŕtve stromy, ktoré padajú do potokov vytvárajú prirodzené nádržky, v ktorých sa zadržiava zrážková voda a odtiaľ pomaly preteká do podzemných tokov

[2]                  [3]

Na ľavom obrázku je príklad lesa s dobrou vodozádržnou funkciou. Je to typický jedľovobukový les, ktorý v minulosti v rôznych variantoch pokrýval väčšinu územia Slovenska. Tento les je 21 hektárový porast rezervácie „Vlčia“ z Čergovského pohoria. Fotografia vpravo predstavuje vyrúbanú dolinu v Slanských vrchoch, kde malé drobné plôšky zbytkov stromov nestačia zabrániť každoročným záplavám, ktoré postihujú od roku 1995 dediny Petrovce, Bystré a Hermanovce.