Znovu som sa raz vybral do Vlčích hôr. Tento krát som si zvolil cestu z Osadného, ktorá začala nelákavo hore strmákom popri rúbanisku a smerovala presne k hranici medzi CHKO Východné Karpaty a NP Poloniny pri slovensko-poľskom pohraničí. NPR Rydošová bola kúsok vľavo, ale vzhľadom k tomu, že som už mal aj tak časový sklz, tak som išiel smerom cez Udavu na Balnicu. Ešte som len vchádzal do lesa,
už som na ceste zahliadol stopy menšieho medveďa a o kúsok ďalej popri potoku dve vlčie. Veľmi som sa im potešil. Potom som sa pobral ďalej a v Udave pri troch pekných starších smrekoch na lúke som objavil ďalšie stopy väčšieho medveďa a dospelého vlka. Už z diaľky pred Balnicou som počul hukot lokomotívy. Keď som tam prišiel, práve dorazil aj historický vlak z Cisny plný turistov, ktorí si nenechali ujsť príležitosť previezť sa úzkokoľajkou po trati Biečšadskej lesnej železnice.
O chvíľu prišla ďalšia lokomotíva. Ticho lesa vystriedal ruch ľudí, ktorí sa v krátkosti času stihli len občerstviť vo Wojciechovej chate, poprípade zľahka nakukli do Udavy. Trma-vrma, ktorá pripomínala korzo v meste, utíchla hneď ako všetci nastúpili do vlaku. Keď odišli, išiel som kúsok po vlčej stope po úzkokoľajke smerom na západ s predstavou fotky z vlčieho kalendárika.:)
Z Balnice som potom šiel do Osadného cez Udavu. Na Balnici pri turistických smerovníkoch som si všimol, že by bolo potrebné vymeniť poškodený stĺpik, na ktorom je prasknutá tabuľa PR so štátnym znakom a pod ním vyblednutá tabuľa so štyrmi zákazmi.
Smerom dole po chodníku som šiel popri vlčej stope, kde som natrafil na trus, ale zmiatlo ma, že sa okolo neho objavili stopy líšky a navyše ten trus bol dosť malý na vlka, hoci v zime sa úplne uvoľniť pri potrebe nedá.:) Ale vlci sú pedantní pri značení teritória, tak som váhal či zobrať/nezobrať ten exkrement. Bol plný srsti a v ňom aj úlomok kosti, no bol dosť malý. Stopy nasvedčovali, že ho nakoniec asi zanechala líška, ktorá sa zrejme najedla z vlčej koristi. Po približne päťsto metroch som našiel ďalší taký istý s tými istými stopami líšky a vlka.
Stopy vlka sa tiahli celý čas po chodníku až k blízkosti rúbaniska po pravej strane potoka, ešte jeden kilometer pred chatou, kde sa pripojil malý medvedík,
ktorého sprevádzala medvedica, ktorej stopy boli o čosi viac vedľa od cesty. Neskôr chodili popri sebe.
Hneď pri vlčích stopách, popri ktorých som išiel, sa zrazu pripojil ďalší vlk z pravej strany od potoka, kde si to obidvaja namierili smerom hore k staršiemu rúbanisku. Medvede šli doprava cez potok do lesa, vlci odbočili doľava k starému rúbanisku. Po ani nie desiatich minútach pomalej chôdze po ceste som natrafil na stopy srnčej zvery, ktorá utekala (jej stopy boli ťahavé plné hliny). Hneď za nimi, ako zo ,,šlabikára“, som zbadal ako sa z lesa na pravej strane objavilo desať až dvanásť vlčích stôp s odstupom vzdialenosti dvoch až troch metrov po dĺžke cesty. Stopy boli rozličnej veľkosti, od malých cez stredné až po veľké.
Viackrát som tie stopy počítal, vracal sa späť a snažil sa čo najobjektívnejšie analyzovať situáciu. Musela sa tadiaľto prehnať pekná svorka, ktorá zrejme stopovala/hnala tú srnčiu zver. Hoci som nestretol žiadnu zver, mohol som na základe stôp nahliadnuť do ich života. Aj malé drobnosti môžu vyskladať príbeh, stačí len pozorovať.
vysvetlivky:
CHKO − chránená krajinná oblasť (2. stupeň ochrany)
NP – národný park (3. stupeň ochrany)
NPR – národná prírodná rezervácia (5. stupeň ochrany)